Ako ísť na spoveď

Keď ste tam neboli pätnásť rokov a nepamätáte si, čo sa hovorí. Postup je kratší, než si pamätáte.

Predtým

Sadnite si v tichu a prejdite si, čo chcete povedať. Nemusíte mať zoznam. Stačí, keď viete, čo vám leží na srdci.

Nemusíte vedieť, či je niečo ťažký alebo ľahký hriech. To nie je vaša úloha. Povedzte to tak, ako to viete povedať.

Pozdravíte: Pochválený buď Ježiš Kristus.
Poviete, kedy ste boli naposledy na spovedi. Pokojne: pred pätnástimi rokmi, alebo neviem.
Poviete, čo vás ťaží. Vlastnými slovami.
Na konci dodáte: Ľutujem a chcem sa polepšiť.
Kňaz niečo povie a dá vám pokánie — zvyčajne modlitbu alebo konkrétny skutok.
Pomodlíte sa ľútosť. Ak ju neviete naspamäť, povedzte to, kňaz vás ňou prevedie.
Kňaz vysloví rozhrešenie. Odpoviete: Amen.
Poďakujete a odídete. Pokánie vykonáte, keď môžete.

Kňaz nie je prekvapený. Počul to už a nepamätá si, kto čo povedal — viaže ho spovedné tajomstvo, ktoré nesmie porušiť za žiadnych okolností.

Nemusíte použiť žiadnu konkrétnu formulku. Ak zabudnete, ako sa začína, povedzte to rovno a kňaz vás navedie.

Ak si na niečo spomeniete až potom, nič sa nedeje. Poviete to nabudúce.

Ak si nie ste istí, či to už bolo odpustené, je to odpustené.

Vo väčšine farností pol hodiny pred každou omšou a v advente a pôste navyše. Rozpis býva na nástenke alebo na stránke farnosti.

Ak chcete viac času alebo ste dlho neboli, dá sa dohodnúť aj mimo tohto času. Stačí kňaza osloviť.